Otrávime sa z vlastnej studne?

Životné prostredie

Francek Kavecky
14.6.2018

Otrávime sa z vlastnej studne?

Odpoveď na túto otázku nie je taká jednoduchá, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Podchvíľou sa objaví správa, že voda v okolitých obciach je kontaminovaná nejakou chemickou látkou, ktorej prítomnosť sa pri bežných testoch pre stanovenie kvality pitnej vody nestanovuje. To najhoršie sa k nám ale blíži rýchlosťou 3 až 4 m za deň.

V ankete na našej stránke www.hviezdoslavovskyspolok.sk ste ako jednu z dvoch najdôležitejších tém uviedli kvalitu pitnej vody. Začal som teda zisťovať podrobnejšie informácie a sám so zostal naozaj v šoku. Zistil som, že mestská časť Bratislava Vrakuňa vydala od 31. 5. 2002 všeobecný zákaz používania podzemných vôd, čerpaných z vlastných studní na jednotlivých nehnuteľnostiach na pitie, kúpanie aj polievanie zeleniny a ovocných stromov určených na konzum do odvolania. Tento zákaz nebol odvolaný dodnes a rozšíril sa aj na zákaz konzumácie vlastného ovocia a zeleniny. Dôvodom je vyše 20-ročná kontaminácia zo skládky po bývalom CHZJD (pre neskôr narodených – Chemické závody Juraja Dimitrova, ľudovo Dimitrovka).

Ekocída Žitného ostrova

„Nebojím sa použiť toto slovo,“ hovorí Ing. Milan Šindler, poslanec MZ mestskej časti Bratislava – Vrakuňa a od roku 2016 predseda dočasnej komisie na dohľad nad sanáciou skládky CHZJD Bratislava – Vrakuňa. „Rozsah ekologických škôd je z hľadiska unikátneho zdroja pitnej vody neopísateľný. S touto témou som sa podrobne zoznámil ako predseda Dozornej rady Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS). Zobral som na vedomie interný materiál Prevádzkové riziká vodných zdrojov Šamorín a Kalinkovo, pre ktoré bolo zdôraznené potenciálne riziko zo skládky CHZJD vo Vrakuni. Uvedená skládka pozostáva zo 120 tis. ton prevažne tekutých chemikálií, ktoré boli zaliate do oceľových sudov a od 1965 do 1979 postupne uskladnené v úseku jedného kilometra na dne vyschnutého koryta Malého Dunaja.

Po napustení Vodného diela Gabčíkovo v roku 1993 sa zdvihla hladina podzemnej vody asi o 3 m a zaliala sudy v skládke, ktoré následne zhrdzaveli a nebezpečné chemikálie začali štrkovo-pieskovým podložím voľne vytekať v smere generálneho prúdenia podzemných vôd do stredu Žitného ostrova. Kontaminácia sa takto neviditeľne pod zemou šíri minimálne od r. 1997 rýchlosťou 3 až 4 metre za deň, pričom nezvratne zničí cca 300 litrov pitnej vody za sekundu. Slovensko má pritom spotrebu pitnej vody 9 tis. litrov za sekundu. Podľa posledného prieskumu sa v skládke nachádza 440 druhov rôznych nebezpečných chemikálií z produkcie CHZJD, ale i neznámeho pôvodu. Ide o látky, kde sú prekročené limitné hodnoty: benzén, toulén, xylén, etylbenzén, arzén, olovo, meď, 2,4-DDD, 2,4-DDT, 4,4-DDD, PCB a ďalšie rôzne pesticídy a lindany. Treba však pripomenúť, že v prípade ťažkých kovov a pesticídov ide o látky, ktoré v životnom prostredí pretrvávajú navždy a nemožno očakávať, že sa pri prenikaní do Žitného ostrova rozložia.“

Potichu odstavené zdroje pitnej vody

Príslovie hovorí, že človek si zvykne aj na šibenicu. My sme celkom otrlí a už nás neprekvapí okrídlené vyjadrenie „Skutok sa nestal“. V prípade zdrojov pitnej vody na Žitnom ostrove je iné okrídlené, všeobjímajúce vyjadrenie „Testy nepreukázali“.

„Situáciu ako vo Vrakuni už majú od júna 2017 písomne potvrdenú od ministerstva životného prostredia aj obyvatelia mestských časti Ružinova a Podunajských Biskupíc a na pozore sa majú mať aj občania Mostu pri Bratislave, Rovinky, Dunajskej Lužnej a Miloslavova, “ hovorí Milan Šindler. „Občania sa ma ako poslanca pýtajú, načo teda majú záhradu, keď z nej nič nesmú konzumovať a čo majú robiť. O škodlivosti látok, ktoré sú vo vode zo studní na stále väčšej ploche Žitného ostrova niet pochybností. Normy na pitnú vodu ale ich prítomnosť nevyžadujú testovať. Pre trvalo zlú kvalitu pitnej vody bol napríklad odstavený Vodný zdroj BVS v Moste pri Bratislave. Od roku 2002 sa vystriedalo niekoľko strán vo vedení Ministerstva životného prostredia SR. Ani jeden z ministrov aj napriek informovanosti o masívnej havárii skládky vo Vrakuni nezačal reálne konať a podnikať účinné kroky na záchranu neoceniteľného zdroja pitnej vody. Podľa posledného prieskumu od Dekonta Slovensko spracovaného pre MŽP sa do podzemnej vody permanentne vyplavujú vysoko karcinogénne a mutagénne chemické látky. Slovensko patrí v oblasti onkologických ochorení na špičku v rámci krajín EÚ a južným okresom Trnavského kraja prináleží absolútne svetové prvenstvo v rakovine hrubého čreva. Dokázať priamu súvislosť by bolo veľmi náročné a pre neochotu kompetentných orgánov je to prakticky nemožné. Test na prítomnosť najnebezpečnejších látok zo skládky vo Vrakuni stojí viac ako 2500 eur. Pre našich občanov vo Vrakuni sme sa v zastupiteľstve rozhodli urobiť komplexný test znečistenia. V rámci verejnej súťaže sme vybrali dodávateľa pre chemický rozbor pôdy, koreňovej zeleniny a ovocia zo záhrad našej mestskej časti. Rozpočet umožní vykonať test na desiatich parcelách. Naši obyvatelia sa budú môcť dobrovoľne na tento test prihlásiť a vyžrebujeme parcely, na ktorých sa test vykoná. Potom budeme mať aspoň v rámci našej mestskej časti potrebné informácie.“

Pritom je nutné zdôrazniť, že na tomto kontaminovanom území poľnohospodári zavlažujú výhradne podzemnou vodou a plody odtiaľ končia na stole nás všetkých. O výsledkoch týchto testov vás, samozrejme, budeme informovať.

Trestné oznámenie

„Dňa 10. januára 2018 som na Generálnej prokuratúre SR podal oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin. Z dôkazov totiž podľa mňa a právnych expertov jednoznačne vyplýva, že žiadny z orgánov verejnej správy, ktorý bol povinný vykonávať štátnu správu, týkajúcu sa ochrany zdravia a života obyvateľov územia, ktoré boli a sú zasiahnuté nebezpečnými látkami pochádzajúcimi zo skládky vo Vrakuni, nekonal tak, ako mu to ukladali právne predpisy týkajúce sa ochrany životného prostredia, ale aj ochrany obyvateľov, čím doposiaľ neznáme osoby ako riadiaci a výkonní pracovníci Ministerstva životného prostredia SR, Inšpekcie ŽP, ako aj odboru starostlivosti o ŽP Okresného úradu Bratislava v čase od mája 2002 do roku 2014, teda viac ako 12 rokov konali v rozpore so všeobecne záväznými predpismi na ochranu vôd a ovzdušia, keď nezabránili zväčšeniu rozsahu poškodenia podzemných vôd v lokalite mestských častí Bratislavy Vrakuňa, Ružinov a Podunajské Biskupice,“ povedal Milan Šindler.

Kde sú podrobnejšie informácie?

Aj vás tieto informácie šokovali? Milan Šindler sa celé roky nebojí bojovať s byrokratickým aparátom. Na stránke www.milansindler.sk nájdete veľké množstvo dokumentov, ktoré dokazujú, že s konštatovaním „Testy nepreukázali“ sa síce zaspáva ľahšie, ale iba nevedomým. Vo svetle sústredených informácií sa teda vôbec nečudujem, že téma kvality pitnej vody vás v našej ankete veľmi zaujímala.